Sveteln kore

Svetelný koreň so svojimi špecifickými účinkami na ľudské zdravie bol objavený v Číne a odtiaľ sa v posledných desaťročiach rozšíril aj vďaka Ralfovi Rössnerovi učiteľovi záhradníctva z Nemecka do celého sveta. V Číne kde sa označuje tiež ako Shan yao - horská medicína pestovali koreň už po celé tisícročia ako hlavnú potravinársku plodinu. Dnes sa koreň pestuje hlavne na lekárske účely. Druh rastliny Dioscorea batata - Svetelný koreň pestovali už niektoré staré kultúry. Napríklad v takzvanom Vojničovom manuskripte nájdeme indície, že Svetelný koreň sa uctieval ako posvätná rastlina už v starej Atlantíde. Od roku 1753 podľa Carla Linného nesie názov Dioscorea, ktorý získala na počesť slávneho antického botanika Pedania Dioscorida, ktorého dielo De Materia medica vychádza z poznatkov okruhu Platónovej akadémie. Nutnosť jam čínsky nazvať novým menom vzišla z pestovania mnohých druhov yamov. Druh Dioscorea batatas má podľa Ralfa Rössnera aj vlastnosť uchovávať "svetelný éter" ktorý je možné popísať ako svetelné životné prúdenie (v Číne energia Čchi). Kvalita Svetelného koreňa priamo závisí od spôsobu, akým sa koreň pestuje. Práve názov Svetelný koreň má zabezpečiť, aby tento niesol na trhu iba rastliny najvyššej kvality a aby ako výrobky obsahujúce Svetelný koreň boli označované produkty iba s touto kvalitou.

Svetelný koreň zažíva hlavne v strednej Európe renesanciu, lebo sa zistilo, že predovšetkým koreňová hľuza dokáže veľmi pozitívne pôsobiť na ľudský organizmus a tým ho posilňovať. Jeho blahodárny oživujúci účinok preto možno odporučiť práve pre ľudí zo silne rozvinutých, civilizovaných krajín.

Svetelný koreń dodáva silu a buduje imunitu v tele. Pokusy ukázali, že spôsob pestovania Svetelného koreňa má rozhodujúci vplyv na to, ako dokáže koreňová hľuza pôsobiť na tieto oživujúce životné síly. Aj podľa tohto pomenovania - Svetelný koreň sa táto rastlina odlišuje od ostatných Dioscorea batatas. Teda aby sa zachovala jedinečná schopnosť svetelného koreňa je nutné dodržiavať pri jeho pestovaní a spracovaní isté pravidlá, ale tiež napríklad ide aj o prevenciu kríženia s ostatnými druhmi yamov. Pri ostatných druhoch jamu totiž požadovaná jedinečná vlastnosť nebola preukázaná. Pretože schopnosť ukladať svetelný éter je bežne takmer nevnímateľná, opísal Ralf Rössner sedem vonkajších znakov, podľa ktorých možno Svetelný koreň od ostatných yamov odlíšiť:

• Schopnosť uchovávať svetelný éter je v podstate spojená s výraznou tendenciou hľuzy rásť do hĺbky. Ak je svetelný koreň kultivovaný v materskom humuse, môže koreňová hľuza vrastať do hĺbok viac ako dva metre. (Dôsledok takto sťaženého pestovania nás nesmie zvádzať k tomu, aby sme chceli túto bytostne podmienenú vlastnosť pestovania utlmiť.)
• Poloha listov na výhonkoch je nápadne "živá"- listy môžu rásť na výhonku po úsekoch proti sebe, striedavo, jednotlivo, v páre či dokonca v trojici.
• Listy svetelného koreňa majú červenofialový okraj.
• Rezné plochy hľuzy musia byť po uschnutí snehovo biele. (To svedčí o tom, že po fyziologickej stránke tu neprebiehajú žiadne procesy oxidácie.)
• Tvorí len čisto samčie alebo čisto samičie rastliny. Schopnosť ukladať svetelný éter majú výhradne samčie rastliny. (Do dôsledku vzaté môžeme z tohto dôvodu označovať ako svetelný koreň iba tieto.)
• Pri zbere udrie do očí aj necvičeného pozorovateľa svetelnosť hľúz, ktoré sú mimoriadne citlivé, krehké a zraniteľné a trochu stvrdnú až v priebehu nasledujúcich hodín.
• Svetelný koreň spôsobuje aj v malích dávkach nápadný pocit sýtosti. (Čo sa fyziológie výživy týka nemožno na základe meraní obsahových látok tento jav vysvetliť.)